História ortomolekulárnej psychiatrie

Pauling, Pfeiffer, Walsh, Hoffer — kto stojí za touto metódou

Päť výskumníkov, ktorí spojili biochémiu mozgu s konkrétnou nutričnou liečbou. Od Nobelovho laureáta Linusa Paulinga až po Williama Walsha a databázu 30 000 pacientov.

Ortomolekulárna psychiatria nie je internetový trend. Nie je to ani „alternatívna medicína" v zmysle bez dát. Je to línia klinického výskumu, ktorá začala v 60. rokoch a počas desaťročí zhromaždila údaje od desiatok tisíc pacientov. Tu je krátky prehľad ľudí, ktorých práca tvorí základ celej tejto oblasti.

Možno sa spoznávate

Ak vám toto znie povedome, čítajte ďalej.

  • chcete vedieť, či ide o vedecký prístup,
  • zaujíma vás história a kontext metódy,
  • rozhodujete sa, či mu venovať pozornosť.

Linus Pauling — človek, ktorý dal názov

Dvojnásobný nositeľ Nobelovej ceny (chémia 1954, mier 1962). V roku 1968 publikoval v časopise Science článok „Orthomolecular Psychiatry", kde zaviedol pojem ortomolekulárny.

Hlavná myšlienka: mozog je orgán, ktorý funguje v chemickom prostredí. Optimalizácia tohto prostredia pomocou prirodzene sa vyskytujúcich látok (vitamíny, minerály, aminokyseliny) môže byť dôležitou súčasťou liečby duševných ochorení.

Abram Hoffer — niacín a schizofrénia

Kanadský psychiater, ktorý spolu s Humphrym Osmondom uskutočnil prvé dvojito zaslepené klinické štúdie s vysokými dávkami niacínu (biotyp 3) pri schizofrénii. Liečil viac ako 10 000 pacientov a publikoval desiatky kníh.

Hofferova práca dnes tvorí základ liečby závislostí — najmä alkoholizmu — kde je biochemická obnova nervového systému zásadná.

Carl Pfeiffer — Brain Bio Center

Americký lekár a farmakológ. V 70. rokoch založil Brain Bio Center v Princetone a vyšetril tisíce pacientov so schizofréniou, depresiou, úzkosťou, ADHD a autizmom.

Popísal tri základné biotypy — histadéliu, histapéniu a pyrolúriu — a vydal knihu Nutrition and Mental Illness (1987), ktorá je dodnes prvotnou referenčnou prácou tejto oblasti.

William Walsh — najväčšia klinická databáza

Pôvodne chemik v Argonne National Laboratory. Po stretnutí s Pfeifferom prevzal jeho prácu a vybudoval Walsh Research Institute s viac ako 30 000 pacientmi a 3 miliónmi biochemických parametrov.

Rozdelil pôvodné tri biotypy do piatich a vydal knihu Nutrient Power (2012). Aj v dnešnom 80. roku života aktívne školí lekárov na všetkých kontinentoch.

Európska línia pyrolúrie

V Európe (najmä Holandsko a Nemecko) sa paralelne s americkou líniou rozvinul výskum pyrolúrie. Európske ortomolekulárne laboratóriá vyvinuli presný test pyrolových molekúl v 24-hodinovom moči — dnes uznávaný štandard.

Vďaka tejto metodike vie PsyLab Pyrolúria test sprístupniť aj pacientom na Slovensku.

Ďalší krok

Ak sa v texte spoznávate, najpraktickejšie je za 5 minút vyplniť orientačný dotazník — ukáže pravdepodobný biotyp a odporúčaný prvý test.